|
 Obec Strečno
sa nachádza na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny v mieste prechodu rieky Váh cez pohorie Malá Fatra. Krásna príroda spolu s dvoma susediacimi hradmi tvoria výnimočný obraz v rámci Slovenska. Známa je predovšetkým vďaka hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1316, no hrad existoval už od 13. storočia. Autom sa dostanete na parkovisko smerom zo Žiliny do Vrútok. Parkovisko je priamo pod hradom.
Pamätník francúzskym partizánom : "Na večnú slávu synom Francúzska"
Na kopci Zvonica sa nachádza pamätník Francúzskych partizánov. Postavený bol zo spišského bieleho travertínu, v rokoch 1952 - 1956 na počesť francúzskych partizánov, ktorí padli počas SNP. V kryptách pod pamätníkom je pochovaných 24 partizánov.
K slávnostnému odhaleniu došlo 29. augusta 1956.
Starý hrad
Vyníma sa na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše strečnianskeho hradu. V jeho blízkosti sa nachádzajúce hradište svedčí o tom, že toto miesto bolo opevnené už v praveku. Už sám názov tohto hradu poukazuje na to, že na Považí patrí medzi najstaršie. V listinných prameňoch sa prvý raz objavuje za Bela IV. v roku 1241 ako kráľovský majetok. Počas vlády Matúša čáka Trenčianskeho bol Starý hrad sídlom provincie. Starý hrad sa ešte aj v roku 1354 spomína ako hrad Varín (Varna).
Hrad Strečno
Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m..
V minulosti bol najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.
Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. storočia, ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeolgické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby kamennej.
Písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z r. 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Od konca 14. storočia menil svojich majiteľov. Hrad vlastnil Ján Korvín, neskôr Ján Zápoľský a ďaľší. V následujúcich storočiach bol hrad rozšírený a renesančne prestavaný.
Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Výsledky historicko-architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie.
Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Záchrana hradu, úprava a konzervácia sa uskutočnila až v 90-tych rokoch a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.
Otvorené: (Tel: +421 41 569 74 00, +421 41 569 74 05 )
máj-september, Po/Ne: 8.30 - 17.00
október, Po/Ne: 8.30 - 16.00
|